Splnený sen "Toskánsko"

2010

Neverila som tomu ale ono sa niektoré sny dá splniť. Veľká vďaka môjmu manželovi, ktorému chcem poďakovať za to, že sme navštívili tento úžasný kraj v Taliansku. Za dva týždne sme autom spravili (z Bratislavy) viac ako 3300 km a poviem hneď na začiatok, že dva týždne boli málo. Je tu toho toľko krásneho a zaujímavého na pozeranie, že hádam aj dva mesiace by som tam dokázala čo vstrebávať...

Naše nároky boli vysoké, chceli sme totiž vidieť skoro všetko, čo táto krajina poskytuje. Plán bol pozrieť najskôr hory, potom typické vnútrozemie so zvlnenými políčkami, cestičkami a cyprusmi a samozrejme vykúpať sa v mori na západnom pobreží Toskánska. Z Bratislavy sme vyrazili autom asi o 8 hod ráno a po diaľniciach Rakúska a cez sever Talianska sme až za Bolognou chceli odbočiť z A1 na zjazde na SS 65. Na prvý pokus to nevyšlo lebo to bol zrejme zjazd spojený s benzínkou čo sme pochopili až po prejazde za ňou. Na druhý pokus sme zišli z diaľnice pri Barberino di Mugello a potom cez SS 65 smer Passo della Futa kde sme konečne po 18. hodine zakempovali vo vytipovanom kempe La Futa. Kemp určite odporúčam je v peknom horskom prostredí, lesom chránený od málo frekventovanej cesty, s možnosťou sa kúpať v bazéne (kúpať sa dá len do 18. h čo sme v ten deň premeškali). Hneď vedľa kempu je zaujímavý nemecký vojenský pamätník, tiež s celkom fajn výhľadom a taktiež tam je možnosť napojiť sa na turistické značky a pokračovať peši do okolia.

Zväčšiť mapu
mapa kempu La Futa

Ráno sme vyrazili na menší turistický výlet na ktorý sme sa tešili už doma. Z kempu späť na SS 65 a potom na SS 305 smer Firenzuola, cez mestečko len prejdeme a asi po 8 km v miernej zákrute odbočujeme strmo doprava dole na dedinku Casetta di Tiara cez dosť nepríjemné serpentínky nie však celkom do dedinky. Miesto začatia túry k vodopádom je veľmi zle značené a ľahko ho z auta prehliadnuť. To sa stalo i nám, no v poslednej chvíľke keď sme to vzdávali sa nám ju podarilo nájsť. Je to malá turistická tabuľa v jednej zo zákrut do Tiara pri rodinnom dome. Nie je tam miesto na parkovisko, od domácich sme zistili, že auto môžeme nechať pri ceste nie však v zákrute. Turistická cesta „Cascata del Rovigo“ vedie poza dom a cez hustý veľmi pekný prales popri potôčku neskôr skoro cez neho. Za bývalým mlynom vedie lávka doľava cez potok a potom už len stále mierne stúpajúcim terénom. Odmenou nám hore bol nádherný vodopád Rovigo s jazierko. Cesta trvá asi hodinu a pól čistého času.

   
Zväčšiť mapu

Nasledujúci deň sme navštívili Prato kde sme si chceli pozrieť mestský hrad a historické centrum. Prato je druhé najväčšie mesto Toskánska a centrum má stále zachovalý historický charakter. Pokiaľ sa sem vydáte, navštívte katedrálu Cattedrale di Santo Stefano z 13.str. Veľmi významnou architektonickou pamiatkou je hrad Castello del Imperatore z bieleho kameňa. Cez Florenciu sme len autom prešli nemali sme v pláne sa tu zastaviť lebo si myslím, že toto mesto si zaslúži aj viac dní na spoznanie a tak verím, že sa tam raz vrátime. Takže sme pokračovali do mestečka Fiesole kde nás čakali krásne vyhliadkové body na celé údolie Florencie aj na mesto samotné. Cestička začína pri námestí Piazza Mino di Fiesole oproti dómu San Romolo z 11. str. s mohutnou zvonicu a pokračujeme podľa ukazovateľa na pravej strane „passeggiata panoramica“ po ulici Via Verdi. Za krátko sa nám otvárajú nádherné výhľady. Pokračujeme po Via degli Scalpellini a asi po 100 m je odbočka vpravo na štrkovú cestu pri stene do lesa. Do mesta by som odporučila sa vrátiť po tej istej ceste lebo talianske označovanie nie je celkom ideálne a priznám my ako celkom skúsení turisti sme pekne poblúdili.

Dosť sme sa zdržali a tak sme pokračovali a z Florencie sme vyšli na SR 67 a SR 70 smer Bibbiena do nasledujúceho kempu La Pineta. V mestečku Poppi sme odbočili na Avena no kemp sme prešli a nedalo sa nikde normálne otočiť a tak sme sa pekne previezli pár km. Na spiatočnej ceste ku kempu sme však našli super ubytko v peknom romantickom domčeku s veľmi milými domácimi. Cenu manžel stiahol z pôvodnej 60 EUR, čo bolo na naše výdavky na dovolenku pomerne hodne. Bolo už pomerne neskoro a hoci sme vedeli kde presne je kemp uvítali sme možnosť vyspať sa v normálnej posteli a dať možnosť sa telu trochu zregenerovať.

Už predchádzajúci deň bolo počasie premenlivé a tento ráz si zachovalo. Ráno sme ale vyrazili opäť na menšiu túru do prírody, no ešte pred tým sme si doplnili zásoby v Poppi v supermarkete. Inak celkovo sa nám zdalo Taliansko dosť drahé, základné potraviny sú podstatne drahšie ako na Slovensku a v reštauráciách je to tiež podobné, ceny ubytka sú až zarážajúce a tak sme väčšinu kempov naplánovali už doma. V Poppi sme ešte pozreli pekný hradík a pokračovali cez Bibbiena na SP 208 smer Chiusi della Verna, v mestečku treba pozerať ukazovateľ La Verna. Hoci turistická cesta začína už v Chiusi, autom sa dá dostať na platené parkovisko pod kláštor a ušetrí sa viac ako hodina. Za prehliadku určite stojí i samotný fratiškánsky kláštor v nadmorskej výške 1128 m. Za kláštorom pokračuje širšia turistická cesta prudšie hore na vrchol Monte Penna 1283 m n.m. s peknou kaplnkou. No žiaľ nám začalo poriadne pršať a tak výhľady nestáli za veľa. Cesta ku kláštoru je okružná a tak pokračujeme po lesnej cestičke ďalej až kým vychádzame pri kláštore pred nádvorím.

Zväčšiť mapu

Naším nasledujúcim cieľom bolo mesto Arezzo, ku ktorému sme prišli z Bibbiena po SR 71. Arezzo je jedno z najstarších miest v Toskánsku a je etruského pôvodu. Historické pamiatky sú v ňom trochu nerovnomerne roztrúsené ako napr. dóm, námestie Piazza Grande, bazilika, hradná pevnosť (tú práve opravovali a nebola dostupná). Aj námestie Grande bolo celé obstavané lešením pretože sa tam domáci chystali na slávnosť Giosta del Saracino kedy cez mesto prechádzajú kone a je to oslava stredovekých rytierskych zápasov.Len pár kilometrov ďalej na juh po SR 71 je na kopci situované zaujímavé mestečko Cortona s typickými úzkymi strmými uličkami a množstvom schodov. Z terasy námestia Piazza Garibaldi sa otvárajú výhľady na celé široké okolie. Na centrálnom námestí Piazza della Repubblica stojí Palazzo Comunale z 13. str. a nachádza sa v ňom množstvo významných kostolov. Trochu vyššie nad historickým centrom je Santuario S.Marcherita a opravovaná neprístupná pevnosť.

Castiglione del Lago pôvodne nebolo v pláne ale keď sme na mape zbadali jeho lákavú polohu pri jazere Lago Trasimeno neodolali sme a urobili sme dobre. Zaujala nás pevnosť na ktorú je neobvyklý prístup z Piazza A. Gramsci a vstupenky sa dajú zakúpiť v Palazzo Comunala. Do pevnosti sa vstupuje cez dlhú chodbu v hradnom mure so strieľňami, ktorá vedie na ochodzu na hradbách a postupne sa dá dostať na viaceré vyhliadkové veže pevnosti.

Na ten deň toho na nás už dosť a tak sme zbehli cez Chiusi po SR 71 až do Chianciano Terme po SS 146 kde sme si v hotely Villa Rossella našli cenovo prijateľné ubytovanie na jednu noc (ulica Via Carduccini 7). Ešte v ten podvečer sme sa vybrali na prieskumnú cestu po SS146 smer Montepulciano, asi po 6 km na vedľajšiu cestu Torrita di Siena po kľukatých cestičkách s peknými výhľadmi, olivovými hájmi a množstvom viníc všetko charakteristické pre tento kraj.

Ráno sme skoro vstávali a hneď sa vybrali hľadať často fotenú kľukatú cestičku s ciprusami západne na spojnici Chianciano Terme v okolí Monticchiella. Po nafotení aleje sme sa išli trochu schovať pred slniečkom do opevneného hradného mestečka. Klasika - pevnosť zavretá (súkromný objekt) a tak sme sa aspoň prešli zaujímavým pokojným okolím poľnými cestičkami okolo mesta.

Po ceste sme to mali len kúsok od ďalšieho veľmi krásneho mestečka Pienza so zachovalým historickým centrom. Mesto svojou polohou poskytuje výhľady na okolie leží na okraji územia Val d´Orcia zapísaného v UNESCO. Zhruba v polovici cesty na SS 146 medzi Pienzou a San Quíroco d´Orcia je často fotená kaplnka pri statku. Ľudia ju zväčša fotia len z krajnice ba videli sme prípady, že si podaktorí len stiahli okienko z auta a fotili o dušu. My sme nechali auto odparované a spravili si malú prechádzku až ku kaplnke. Jedným z top miest na fotenie boli i známe opustené cyprusy v poli, ktoré sú tesne za San Quíroco d´Orcia po SR 2 smer na Sienu.

Počasie bolo oblačné a na fotenie nie veľmi ideálne a tak sme sa vrátili po menej frekventovanej vyhliadkovej ceste cez Torrenieri do San Quíroco d´Orcia kde sme si našli fajn ubytovanie na statku agriturismo Bagnaia tesne pred mestečkom. Kým sme sa ubytovali a zjedli večeru začalo spoza mrakov provokačne vykúkať zapadajúce slniečko a tak sme rýchlo sadli do auta a za chvíľu sme už pobehovali v poli a fotili známe cyprusy. Nasledujúci deň sme plne využili danú lokalitu a spravili si okružnú trasu cez Val d´Orcia cez Castiglione d ´Orcia (pevnosť uzavretá, veža s kruhovým výhľadom na údolie sprístupnená). Vyhliadnutý sme mali i kláštor Abbazia di Sant´Antimo založený benediktýnskými mníchmi a nasledovalo Montalcino sprístupnenou pevnosťou z 14. str. Na mape sme smerom na sever pod Ascinom našli kláštor Abbazia Monte Oliveto Maggiore označený dvomi hviezdičkami tak sme si v ten deň zašli aj tam. Priznám trochu ma to miesto sklamalo, pre miestnych je to zrejme veľké kultúrne dedičstvo, no mám to nič nehovorilo hoci v budove je i múzeum.

Už večer sme si dohadovali trasu na ďalší deň a rozhodli sme potiahnuť niečo okolo 70 km južne do mestečka s prirodzenou skalnou pevnosťou a časťami pôvodnej pevnosti Sorano. V meste je pekné vyhliadkové miesto Masso Leopoldino s vežou je z nej pohľad aj na etruské staré obydlie. Sovana sa tiež vyznačuje pomerne značnými etruskými náleziskami, kúsok za mestečkom sú archeologické náleziská a etruské hrobky ku ktorým nás dovedie náučný chodník cez les. Na hlavnom námestí Sovany je pekný kostol a úzkou cestičkou sa dostaneme až k románskemu dómu. Veľmi podobným horským mestečkom je aj Pitigliano, kde skala je priamo vrastená do mesta a tvorí jej prirodzenú pevnosť.

Po náročnej mestskej turistike sme sa rozhodli zamieriť priamo k pobrežiu na západe. Pri pláži bol kemp "na každom rohu" - problém bol ktorý si vybrať. Po dvoch neuspokojivých pokusoch sme našli kemp Gabbiano. Jeho hlavná výhoda bola mať auto pri stane, keďže v tých predchádzajúci kempoch sa auto odloží v prednej časti kempu na parkovisku (tu normáálne tiež, ale vyšli nám v ústrety a vybrali miesto pre stan dostupne i pre auto). Teplá voda bola v cene inak často sa dokupuje na žetóny. Celková úroveň kempu a ochota personálu bola výborná. Kemp bol dosť preplnený (ako všetky v tejto oblasti), hlučnejšie a živší čo ale niekomu vyhovuje. Na pláž sme najprv hundrali no po neskorších skúsenostiach sme zistili že to nebolo až také zlé. More v Taliansku v tejto oblasti sa proste nedá porovnávať s čistejším napr. v Chorvátsku. Večer bola fajná búrka ráno chladné a veterné z kúpania nič nebolo a tak sme zamierili opäť do stredozemia na resty čo nám ostali. Ubytovanie sme mali naplánované a tak sme smerovali priamo do kempu Le Soline. Len čo sme znova postavili ešte trochu mokrý stan a uvarili obed začalo liať ako z krhle a tak sme si spravili odpočinkový deň. V kempe je príjemný plavecký bazén a celkovo úroveň vybavenia nám veľmi vyhovovala, malý obchodík aj prijemná pizzeria. Kemp nebol problém nájsť bol dobre značený od E78 treba odbočiť na Fontazzi. Mám taký lepší pocit v horských kempoch je tu viac súkromia a aj komornejšia atmosféra. Ráno sa zdalo, že sa počasie umúdrilo no v Siene nám začalo znova popŕchať čo nám náladu nevylepšilo. Po malej obhliadkovej prechádzke mestom sa predsa len obloha roztrhala a pustila pár slnečných lúčov. Námestie Piazza del Campo nás veľmi upútalo svojím nezvyčajným mušlovitým tvarom a krásou. Je lemované malými obchodíkmi s veľmi peknou fontánou Gaia a radnicou. Na námestí je i vyhliadková veža Torre del Mangia z ktorej sú naozaj nezabudnuteľne krásne výhľady na celé mesto, námestia aj okolie. Schodov na vežu je pomerne hodne do výšky 88m a sú úzke preto pri vstupe do veže treba odložiť do úschovne všetky veci, ponechať sme si mohli len fotoaparáty. Určite treba zájsť i k Duomo Santa Maria s dokonalou výzdobou v kombinácií čierneho a bieleho mramoru.

Na druhý deň sme ešte išli pozrieť oblasť okolo Asciana, ktorá sa vyznačuje veľkou eróziou poľnohospodársky využívanej pôdy no po vizuálnej stránke v kombinácií s okolitou krajinou to vyzerá zaujímavo. Naša cesta ďalej smerovala do San Gimignano mestečka veží. V stredoveku tu stálo až 72 opevnených veží dnes sa dá vystúpiť na jednu z tých pár čo sa zachovali. Na vrchole Torre Grosse vás čaká nádherný panoramatický pohľad. Do mesta sa vchádza cez kamennú bránu a historické centrum tvoria menšie námestia, úzke uličky, niekoľko spomínaných veží a iné významné budovy. Mestečko alabastru Volterra sme si tiež nenechali ujsť. Centrum tvorí námestie Piazza dei Priori v okolí je možnosť nachádzať staré etruské pozostatky stavieb dokonale zachovalú bránu, zbytky opevnenia a zachovalé rímske divadlo z 1. stor. pred naším letopočtom.

V kempe Internazionale v Marina di Pisa sme plánovali prenocovať niekoľko nocí a ešte v ten deň sme sa ovlažili v mori. Vybavenie kempu je vyhovujúce, teplá voda funguje na čip, spoľahlivosť je mizivá (občas tečie "vriaca", inokedy len studená). Je tu možnosť občerstviť sa v reštaurácií a tiež tu funguje malý obchodík so základnými potravinami. Ku kempu prislúcha i menšia pláž, chránená pred vlnami od mora. Inak väčšina pláži v Taliansku je platená a tie ktoré sú neplatené sú preplnené a dosť špinavé.

Prvú cestu do Pisa sme podnikli autobusom, chodí každú chvíľu a odpadá problém kde v meste zaparkovať. Cez uličky mesta sme sa dostali až na očakávané Piazza dei Miracoli (námestie zázrakov) kde je pohromade baptistérium, dóm aj známa šikmá veža (pôvodne zvonica) na ktorú sme si vyšliapali „zopár“ schodov. Na večerné fotenie sme už využili naše auto, keďže po 20.00 sú už parkoviská zadarmo. Príjemnú nočnú atmosféru sme vychutnávali v okolí rieky Arno a neskôr keď zapli pouličné osvetlenie sme opäť zašli na námestie Miracoli a porobili zopár "nočných" záberov.

Nasledujúci deň bola v pláne Lucca s jej charakteristickými zachovalými mestskými hradbami po ktorých sa dá prejsť i v súčasnosti. Zaujímavosťou je vyhliadková veža Torre Guinigi - na jej vrchole, z ktorého je pekný pohľad na mesto, rastú stromy.

V posledných dňoch dovolenky sme sa už potrebovali posunúť trochu vyššie na sever Talianska a k domovu a tak sme po diaľnici E 80 smerovali až na La Spézia a neskôr na Lerici. Kemp sme si vyhliadli až za Tellarom z mapy. Jediná nevýhoda kempu Gianna je že jeho terén nedovoľuje mať auto pri stane. Na druhej strane v areáli je super bazén a neďaleko skalnatá pláž s hrubším pieskom no s čistejšou vodou. Len výstup z pláže nám zvýšil kondičku, tých schodov tam vedie poriadne veľa. Do mestečka Lerici sme sa rozhodli ísť opäť autobusom, pretože po kľukatých cestičkách je to tam v špičke dosť fuška. Samozrejme treba si pozrieť autobusové spoje, ktoré ale sú pomerne husté a lístok na autobus sa dá kúpiť aj v kempe na vrátnici. Zastávka busu je jednu ulicu pod kempom za reštauráciami a hotelom. Lerici je prístavné mestečko patrí už do oblasti Ligúrie, s veľmi pekným hradom no žiaľ hradná veža je zavretá a v objekte hradu je múzeum dinosaurov čo nás po pravde veľmi nenadchlo. Na hrad sa dá dostať i výťahom čo bola pre nás poriadna zaujímavosť no i úzkymi romantickými uličkami.

Na večernú prechádzku sme si nechali centrum Tellara, čo vrelo odporúčam. Je to veľmi romantické mestečko s úzkymi uličkami a útulnými reštauráciami. Večerným osvetlením nás ohúril kostolík, ktorý mal taký akoby charakter pevnosti. Z okolia kostola a malého prístavu je krásny výhľad na okolie a more s poslednými lúčmi na obzore to bol neopakovateľný zážitok.

V posledný deň sme ešte chceli pozrieť Portovenere, ktoré je južne od La Spézia po ceste 530. V hornej časti stojí kostol San Lorenzo z 12. str. Na skalnom výbežku je ďalej kostolík San Pietro z 13. str. Odtiaľto a od pekného hradu z 16. str. na vrcholku útesu sa nám naskytne úžasný výhľad. Na celý útes okolo mesta sú vybudované dostupné vyhliadkové miesta. Mesto nás tak zaujalo a ohromilo, že naplánovaný čas na prehliadku sme poriadne prečerpali. Horšie bolo len to že nám zostala vyčerpávajúca cesta domov, našťastie po diaľniciach Talianska a Rakúska.

zdroj info:

Už na Slovensku sme si zohnali kvalitnú mapu Toskánska. Pomohol i sprievodca Marco Polo Toskánsko a ďalej turistický sprievodca Rothen Severní Toskánsko. Zopár lokalít a miest sme vyhliadli i doma z knihy Toskánsko místa a historie, Costanza Poli, slovart. Taktiež pomohli informácie z webu http://toskansko.tripidipi.cz/ a http://sk.camping.info/ a mnoho iných.