Monifoto

Okolie Telgártu, Kráľová hoľa a Slovenský raj.

2009/10/4

Celé to začalo túžbou navštíviť kúsok raja, teda toho slovenského a to doslovne.

Už len samotný Telgárt má svoje neopakovateľné čaro. Veď leží na území, kde sa stretávajú tri národné parky. NP Nízke Tatry, Muránska planina a Slovenský raj. V obci možno ešte vidieť rázovité drevenice a dolina v ktorej je dedina usadená je doslova malebná. Z časti vykúka Kráľova hoľa, ktorá je ale od Telgártu trochu zakývaná Kráľovou skalou. Celý ráz okolia dopĺňajú terasovité políčka a pasienky kam len oko pozrie.

Ubytovaný sme boli v príjemnom penzióne Zubrovica (www.zubrovica.sk) môžem len vrele odporúčať. Trochu pokrivkáva doprava v tomto regióne, ale to nie je nič nezvyklé na Slovensku. No netreba ďaleko cestovať i samotné okolie Telgártu je zaujímavé. Za zmienku stojí neďaleké sedlo Besník 994 m n.m.. Ponúka krásne výhľady či už na samotnú Kráľovu hoľu ale i na končiare Vysokých Tatier v pozadí.

Sedlom prechádza významná spojnica Horehronia so Spišom. Vedie tu železničná trať Červená skala- Margecany. Zaujímavosťou je najvyššie položený železničný most na Slovensku. Zopár užitočných info z histórie a opis zaujímavostí (telgártsky viadukt, slučka a viadukt Chmaroška) možno nájsť i na tejto stránke. Juhozápadne od sedla pramení rieka Hron v nadmorskej výške približne 98 m n.m. Na opačnej strane za Telgártom smerom na Brezno sa nachádza Národná prírodná rezervácia meandre Hrona. Ochrana je zameraná na ojedinelú sústavu meandrov horného toku rieky, podmáčanými lúkami a výskytom chránených druhov flóry.

trasa:Telgárt - Prameň Zubrovice - Kráľova hoľa - Kráľova skala - Telgárt

Výhodou polohy obce Telgárt je i možnosť priameho výstupu na Kráľovu hoľu. My sme volili kombináciu červene a zelene značeného turistického chodníka. Výstup sme navrhli po ceste hrdinov SNP cez údolné pasienky popri Zubrovici až k jej prameňu. Za prameňom križuje turistický chodník asfaltová cesta. Žiaľ ospevované výhľady sa nekonali, počasie nám v ten deň neprialo, navyše bolo dosť veterno. Zostup sme navrhli cez Kráľovu skalu a spravili sme dobre. Hoci bolo pod mrakom a v oblakoch bola búrka na spadnutie, výhľady späť stáli za to. Miestami bol chodník tak zarastený kosodrevinou, že sa strácala a bolo treba s ňou doslovne zápasiť.

trasa: Palcmanská Maša - Zejmarská roklina - Malý zajf - Veľký zajf - Havrania skala - Stratený kaňon - Dobšinská ľadová jaskyňa

Ďalšia z túr ktorú sme absolvovali bola v južnej časti Slovenského raja. Východiskový bod bol vodná nádrž Palcmanská maša. Východným brehom nádrže sme prešli do obce Dedinky a po červenej turistickej značke sme smerovali k jednosmernému turistickému chodníku Zejmarská roklina. Za vstup do rokliny sa platí. Tu už roklina dostáva typický ráz Slovenského raja s množstvom rebríkov, stúpačiek a reťazí. Je to národná prírodná rezervácia a jediná sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja. My sme boli v období sucha takže vyvieračka Zejmarská studňa bola pomerne málo výdatná ale zato príjemným zurčaním spríjemňovala časť cesty. Tiesňava vyúsťuje na planine Geravy (1032 m n.m.). Od rázcestia na planine pokračujeme žltou značkou západným smerom k Malým a Veľkým Zajfom. Následne nás čakalo dosť prudké stúpanie na nádherný vyhliadkový vrchol Havrania skala (1154 m n.m.). Neposkytuje úplne kruhový výhľad no stojí zato sa tam vyškriabať. Havrania skla sa vyznačuje strmými skalnými zrázmi. Ďalej pokračujeme už len pohodovým chodníkom cez Stratený kaňon a potom vedľa cesty do obce Dobšinská Ľadová jaskyňa.

trasa: Vernár - Sokol - Veľký sokol - Glacká cesta - Pod Suchým vrchom - Malý Zajf - Veľký a Malý Zajf - Stratená píla - Stratená

Pre východisko jednej z najzaujímavejších túr sme zvolili obec Vernár. Po červenej sme cez les prešli prvý významnejším stúpaním priamo za obcou. Cesta ďalej prechádza cez príjemný lesný terén vedľa potoka Veľká Biela voda. Chodník lemuje potok raz z jednej raz z druhej strany. Na križovatke turistických ciest pri horárni Sokol sa vyberieme po žltej, ktorá smeruje k tiesňave Veľký Sokol. Časť cesty lemuje les po pohodlnej lesnej ceste, po asi 30 minútach začína exponovanejší terén. Sokol je národná prírodná rezervácia so strmými kaňonmi Malého a Veľkého Sokola. Steny sú miestami vysoké 300m s nadmorskou výškou 620 až 1114 m a krasovými javmi a vodopádmi. Veľký Sokol je mohutná 4km dlhá tiesňava na západnom okraji planiny Glac. Končí sa Rothovou kotlinou a najromantickejšie miesto sa volá Kamenná brána. Tu zvislé skalné steny zvierajú tiesňavu na šírku približne 1m. Malý Sokol je turisticky neprípustná tiesňava s rovnomenným potokom.

Fotografie možno nájsť v galérií krajina alebo priamo TU.